Ako hovoriť o strate dieťaťa

Sprievodca pre súrodencov, starých rodičov a blízkych

Keď rodina príde o dieťa, bolesť sa netýka len rodičov. Dotýka sa súrodencov, starých rodičov aj širšej rodiny. Jednou z najťažších otázok, ktoré vtedy vznikajú, je: Ako o tejto strate hovoriť, aby sme neublížili?

Tento článok vznikol v spolupráci s občianskym združením Tanana, ktoré sa venuje podpore rodičov po strate dieťatka a dlhodobo pracuje aj s témou komunikácie v rodine po tejto skúsenosti.

Keď mlčanie vytvára väčšiu bolesť než slová

Veľmi častou reakciou okolia je ticho. Rodina a blízki sa boja, že slovami otvoria rany, že niečo povedia zle, že bolesť ešte prehĺbia. Z ohľaduplnosti sa preto rozhodnú o dieťatku a o strate nehovoriť vôbec.

Hoci je tento zámer pochopiteľný, rodičia často opisujú opačný dopad. Mlčanie v nich môže vytvárať pocit, že:

o ich dieťatku sa už nehovorí,
akoby prestalo existovať aj v spomienkach ostatných,
v smútení zostávajú sami.

Vzniká tak neviditeľná bariéra v rodine – nie preto, že by chýbala láskavosť, ale preto, že chýba komunikácia.

Spýtajte sa, ako si želajú hovoriť o dieťati

Jednou z najcitlivejších a zároveň najrešpektujúcejších vecí, ktoré môže okolie urobiť, je opýtať sa rodičov, ako si želajú o svojom dieťatku hovoriť.

Môže to znieť napríklad takto:

„Radi by sme vedeli, ako chcete, aby sme o vašom dieťatku hovorili.“
„Je pre vás v poriadku, keď ho budeme spomínať?“

Takáto otázka dáva rodičom možnosť nastaviť hranice a zároveň im ukazuje, že ich cesta smútenia je rešpektovaná.

Deti a smútenie: pravda a primeraný jazyk

Rodičia sa často pýtajú, ako hovoriť o strate dieťaťa so súrodencami. Zo skúseností odborníkov vyplýva, že deti častokrát dokážu smútiť veľmi prirodzene – neraz s väčšou ľahkosťou než dospelí.

Základné princípy komunikácie s deťmi:

používať veku primeraný, ale pravdivý jazyk,
pomôcť dieťaťu zorientovať sa v emóciách rodiča (napr. “Teraz plačem, lebo mi smutno. Chýba mi tvoja sestrička.”)
uistiť dieťa, že smútok rodiča nie je jeho vinou.

Takáto otvorenosť pomáha deťom porozumieť náročnej situácii a často sa stáva, že práve ich prirodzený postoj k smútku je pre rodičov liečivý.

Vety, ktoré bolia – hoci sú myslené dobre

Mnoho rodičov po strate dieťaťa opisuje, že jedným z najťažších momentov sú nevyžiadané rady a zľahčujúce frázy. Hoci sú často vyslovené v snahe utešiť, môžu bolesť ešte prehĺbiť.

Medzi najčastejšie patria:

„Ste ešte mladí, budete mať ďalšie dieťa.“
„Už by ste sa mali cez to preniesť.“
„Buďte vďační za deti, ktoré máte.“

Takéto vety môžu v rodičoch vyvolať pocit, že ich emócie nie sú rešpektované alebo že by mali smútiť inak, rýchlejšie, tichšie.

Čo pomáha viac než dokonalé slová

Rodičia často hovoria, že nepotrebujú „správne vety“. Oveľa dôležitejšie je:

úprimný záujem: „Ako sa dnes máš?“
priznanie neistoty: „Neviem, čo povedať, ale záleží mi na vás.“
prítomnosť – aj ticho môže byť oporou,
praktická pomoc: nákup, varenie, postráženie súrodenca.

Dôležité je tiež rešpektovať, ako a kedy si rodičia želajú svoje dieťa spomínať.

Rešpekt ako základ blízkosti

Každý rodič, každá rodina a každé dieťa sú jedinečné. Neexistuje univerzálny návod, ako hovoriť o strate dieťaťa. Existuje však jeden spoločný základ: rešpekt k emóciám a individuálnej ceste smútenia.

Otvorená, citlivá komunikácia – aj keď je neistá a nedokonalá – dokáže rodinu spájať. Môže byť liekom na izoláciu a osamotenie, ktoré mnohí rodičia po strate dieťaťa cítia.

Prečítajte si aj články

Ak sa témy bojíte, je v poriadku to priznať. Dôležité je, aby rodičia cítili, že v tom nie sú sami. V prípade potreby sa neváhajte obrátiť na občianske združenie Tanana.

V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý. Aby sme vám čo najviac pomohli, vytvorili sme prehľadný systém, ktorého sa môžete držať. Všetko nájdete po prihlásení na stránke potom.sk.